Spomienky z detstva si nesieme v sebe po celý život. V mladosti vnímame všetko ináč, všetko je nevinné, krásne, milé, vtedy snívame omnoho intenzívnejšie ako v dospelosti. Práve tieto spomienky na tieto krásne časy si nosí autorka v sebe ako vzácny poklad, z ktorého čerpá námety pre tento cyklus. Vytvára si osobitú duchovnú a výtvarnú poéziu, ktorá vychádza z jej citlivosti, inteligencie, z jej mentality. V jej maliarskej koncepcii má dôležitú úlohu asociatívny princíp, jej zámerom nie je realistická maľba, ale hľadanie nového zmyslu a výrazu, ktorý odieva do symbolickej podoby. Východiskom výtvarného poetizmu je krajina jej detstva, rodné mesto Kežmarok, kde nepretrhla svoje citové väzby ako aj hornooravské mesto Námestovo a jeho okolie, kde žije. Dominanty týchto miest – Kežmarský hrad, uličky starobylého mesta, Oravský hrad, Slanický ostrov umenia a iné nevšedne spája s artefaktmi charakteristickými pre detstvo – hojdací koník, drak, bábika, povrazolezec, klaun.... V čistých farbách nachádza prostriedok k vyjadreniu idealizovanej koncepcie sveta.

   Týmto cyklom chce maliarka Janka Peštová Sýkorová upozorniť na to, že v každom z nás je nevinné dieťa, len to v sebe nájdime a svet bude krajší. Schopnosť vytvárať sny je jednou z vlastnosti človeka, ktorá je hnacím motorom dávajúci ľudskému životu zmysel, pretože SNY SA MAJÚ PLNIŤ.