Týmto súborom obrazov chce autorka Janka Peštová Sýkorová obohatiť ľudské vedomie o kúzlo chaotičnosti a zázračnosti. Skladá  svet z objektov, vecí, presiaknutých množstvom pocitových esencií. Dokazuje nám, že fenomén existencionálneho pocitu sveta je možné vyjadriť jedine zobrazovaním konkrétnych predmetov. Odtiaľ pramení zdanlivá neavantgardnosť . Autorka vytvára svet bezprostredne konkrétny zachytený jej subjektivitou. Atakuje životnú nehybnosť najobyčajnejších predmetov, ktoré ju obklopujú. Nie sú to tradičné zátišia, v ktorých by autorka dokazovala zručnosť v zobrazovaní rozličných štruktúr a materiálov, ale vyjadruje  svoj vkus v estetickom, či symbolickom usporiadaní zobrazených prvkov. Sú omnoho bohatšie obsahom a významom. Najprv na nich objavíme sklenené predmety, drapérie, často záhadné odrazy, záblesky svetla sklenených štruktúr. Potom nachádzame náznaky architektúry interiéru, v ktorom sa odohráva toto nezvyčajné stretnutie vecí a štruktúr.  Jej obrazy sú otlačkom procesu pohybu, diania, poznávania. Dáva do obrazu veci, ktoré sú opticky aktívne, sú zakryté.