JP
Každý máme na tomto svete svoje poslanie. Rodíme sa s dispozíciami k vykonávaniu určitej činnosti. Naša genetická výbava sa rozvíja, formuje prostredníctvom výchovy v rodine, v škole a samotným vplyvom prostredia.
Čo všetko ovplyvnilo moje rozhodnutie stať sa umelkyňou, tvoriť krásu a šíriť ju medzi ľudí? Možno krásna nemecká vila s obrovskou záhradou a umeleckými dielami, v ktorej som vyrastala, citlivá výchova rodičov, ktorí ma podporovali v mojom snívaní o krásne, alebo to bola Základná umelecká škola v Kežmarku, kde som získavala prvé informácie o umení od akademickej maliarky Evy Končekovej. Obrovský vplyv malo na mňa aj samotné malebné, historické mestečko Kežmarok so svojimi pamiatkami, kde som sa narodila.
Pamätám sa na moje rozhodnutie stať sa maliarkou už vo veku 13 rokov. Asi toto rozhodnutie bolo pod vplyvom prečítania životopisných románov slávnych umelcov, ktoré sa mi v tomto veku dostali do rúk, ale predovšetkým na základe vnútornej intuície, či úžasného pocitu blaženosti, spokojnosti, príjemného chvenia pri pohľade na umelecké diela. Tak sa začala moja kľukatá cesta za umením, sprevádzaná nespokojnosťou, neustálym hľadaním, poznávaním.
Štúdium na Gymnáziu v Kežmarku mi dávalo všeobecný rozhľad, ale rozvoj svojho talentu som musela vziať do vlastných rúk. Pracovala som ako textilná návrhárka v n.p. Tatraľan v Kežmarku. Učila som sa kresliť portréty v dome dôchodcov, kde mi starí ľudia ochotne pózovali. Pokúšala som sa dostať na štúdium na Vysokú školu UMPRUM Praha – odbor textil, pretože mi v tom čase učarovala krása ručne tkaných gobelínov a hlavne tvorba Antonína Kybala.
Poslúchla som radu mojej mamy, že umenie ma neuživí, že mám rada deti a nemusím len umenie vytvárať ako maliarka, ale môžem umeniu učiť aj deti.
Tak som vyštudovala na Vysokej škole pedagogickej v Prešove odbor slovenský jazyk a výtvarná výchova. Do sveta maľby ma zasväcovali akademickí maliari Ivan Šafranko, Dušan Srvátka a krásu grafických techník som spoznávala na hodinách vedených Doc. Tiborom Gálom. Štúdium som ukončila diplomovou prácou Textilná výtvarná tvorba na Východnom Slovensku a utkala som gobelín.
Od roku 1992 sa snažím každoročne prezentovať svoju umeleckú tvorbu na samostatných výstavách. Vystavovala som nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku, Česku, v USA. Výstavy sú motivačným zdrojom pre mňa, posúvajú ma ďalej, lebo umelec netvorí len pre svoje uspokojenie, ale tvorí pre ľudí.
Svoju tvorbu som rozdelila do viacerých umeleckých cyklov. Najobsiahlejším a najprepracovanejším cyklom je Svet otvorený pre sny, kde si vytváram osobitú duchovnú a výtvarnú poéziu, ktorá vychádza zo spomienok na detstvo. V čistých farbách nachádzam prostriedok k vyjadreniu idealizovanej koncepcie sveta.
Ilustrovala som knihu pre deti Slnička a Tulipko, alebo príhody z prírody od Moniky Jankovčinovej.
Na zdanlivo malom priestore ženského sveta sa pohybujem v cykle olejomalieb Kytica na každý deň a iné ilúzie.
Témou grafického cyklu farebných linorytov Kúzlo dávnych čias je dedinský človek a jeho každodenná práca.
V cykle Kryštály a gule zachytávam s obrovskou jemnosťou a príjemnou farebnosťou krásu skla.
Cieľom cyklov Zrkadlenie a Metamorfózy duše je zbavenie sa stereotypných myšlienok a hlboký ponor do duše.
Venujem sa aj užitému umeniu a autorsky tkanej tapisérii.
Venovala som sa aj portrétu. Zaujali ma hlavne mladé, krásne dievčatá s osobitým výrazom.
V roku 2012 som svoje umelecké smerovanie sformovala do 10 bodov Manifestu osamelého bežca.
V súčasnosti pracujem na umeleckom cykle Kúzelný svet, kde zachytávam zážitky z ciest nielen po krásnom Slovensku, ale hlavne z Talianska a USA.